Hirošima. Skutočný príbeh šiestich ľudí, ktorí prežili…
Hovorilo sa, že atómová bomba priniesla do Hirošimy jed, z ktorého sa bude šíriť smrtiace žiarenie sedem rokov, a po celý ten čas tam nikto nesmie ísť.
Píše sa 6.august 1945 a na Hirošimu práve dopadla atómová bomba. V meste s 250-tisíc obyvateľmi zahynulo takmer 100-tisíc ľudí. Ďalších 100-tisíc utrpelo zranenia. Z rušného mesta vtedy v okamihu zostali len neusporiadané trosky. Asfalt na uliciach bol taký mäkký a horúci, že sa po ňom nedalo ani chodiť. Tí, čo prežili mali možno šťastie, no trpeli ešte desaťročia neskôr.
O šiestich Japoncoch, ktorí prežili je skutočný príbeh Hirošima, ktorý práve vyšiel v slovenčine vo vydavateľstve Ikar.
„Po výbuchu bomby nastala taká obrovská teplota, že ľudská koža sa roztopila a potom visela z tela, akoby to boli kusy látky,“ hovorí rodená Japonka žijúca na Slovensku Lenka Králiková Hashimoto. Vtedy ešte nežila, no už odmalička sa stretávala s témou Hirošima Nagasaki, aj v knižkách či komiksoch ešte ako malé dieťa. Hovorí o tom – ale aj o knihe Hirošima – v podcaste Knižný kompas. Vypočujte si ho:
Kniha Hirošima je príbeh šiestich ľudí, ktorí prežili pád atómovej bomby. Je tam lekár, vdova po krajčírovi, kňaz, bežná úradníčka. Sledujeme ich pár hodín pred výbuchom, počas samotného výbuchu a nasledujúce hodiny, dni…
Knihu napísal John Hersey ešte v roku 1946, čiže veľmi začerstva a v tomto novom vydaní je doplnená o osudy tých ľudí, ktorých opäť vyhľadal. Hersey získal aj Pulitzerovu cenu, mal významné funkcie v spisovateľských asociáciách a aj z jeho knihy cítiť, že vie písať naozaj dobre, pútavo a autenticky.
Vypočujte si rozhovor v knižnom podcaste s rodenou Japonkou Lenkou Králikovou Hashimoto.
Prečítajte si krátky úryvok z knihy Hirošima:
ROK PO ZHODENÍ BOMBY bola slečna Sasakiová mrzáčka, pani Nakamurová chudobná, páter Kleinsorge sa ocitol späť v nemocnici, doktor Sasaki už nedokázal pracovať tak ako predtým, doktor Fudžii prišiel o nemocnicu s tridsiatimi miestnosťami, ktorú mu trvalo celé roky získať a nemal nijakú nádej, že ju znovu postaví, kostol pána Tanimota bol zničený a on už nepociťoval svoju predchádzajúcu výnimočnú vitalitu. Život týchto šiestich ľudí, ktorí patrili medzi najšťastnejších v Hirošime, už nikdy nebol taký ako predtým. Samozrejme, ich prežívania a názory o použití atómovej bomby sa nezhodovali.
O použití bomby by sa vyjadrila: „Bola vojna a my sme museli s tým počítať.“ A potom by dodala: „Šikata ga nai,“ čo je japonský výraz rovnako častý a zodpovedajúci ruskému ničevó. „Niet pomoci. Nuž dobre. Je to veľmi zlé.“
„Niektorí z nás zaraďujú bombu do rovnakej kategórie ako jedovatý plyn a odsudzujú jej použitie proti civilnému obyvateľstvu. Iní sa domnievajú, že v totálnej vojne, aká sa viedla v Japonsku, nejestvuje rozdiel medzi civilistami a vojakmi. Bomba samotná bola účinnou silou slúžiacou na ukončenie krviprelievania, vyzývajúcou Japonsko na kapituláciu, aby sa tak predišlo úplnej deštrukcii.
Milan Buno, knižný publicista
