Stres a sociálne médiá zosilňujú u dievčat krízu duševného zdravia

Stres a sociálne médiá zosilňujú u dievčat krízu duševného zdravia

Stres, úzkosti a depresie sú medzi dospievajúcimi dievčatami čoraz bežnejšie a vytvárajú tak hlboko znepokojujúci trend, ktorý je oveľa menej výrazný u chlapcov rovnakého veku. Čerstvé výskumy britskej National Health Service (NHS) ukazujú 68% nárast hospitalizácií následkom sebapoškodzovania dievčat mladších ako 17 rokov. A to sú údaje iba za minulé desaťročie.

Nové údaje NHS získané denníkom Guardian ukazujú, že počet dievčat mladších 17 rokov hospitalizovaných kvôli sebapoškodzovaniu stúpol z 10 000 ročne na viac ako 17 500 za posledných desať rokov (nárast o 68 %). U chlapcov bol oveľa nižší: 26 %.
Prípadov pokusov o samovraždy medzi dievčatami, či už požitím tabletiek, alkoholu alebo iných chemických látok pribudla za rovnaké obdobie polovica. Podobne aj počet žien ošetrovaných v nemocnici po porezaní seba samých stúpol – a to dokonca až štvornásobne, z pôvodných 600 na 2 400 medzi rokmi 2006 a 2016.

Nepríjemné dôsledky sietí
Čo za týmito dramatickými nárastmi stojí? Spomínaný výskum sa na dôvody tohoto bezprecedentného nárastu duševných otrasov mladých žien zameral. A dospel k tomu, že najvýznamnejším faktorom je zrejme stále bežnejšia nespokojnosť s vlastným telom a vlastným vzhľadom. „Emocionálne problémy mladých dievčat sú v posledných rokoch oveľa viditeľnejšie a ich množstvo je veľmi znepokojujúce. Objavujú sa nové a stále naliehavejšie akademické štúdie, ktoré nám ukazujú, že duševné problémy dnešnej mládeže, a to najmä dievčat, sa začínajú prejavovať v čase, keď mladí začínajú prvýkrát komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí,“ povedala Guardianu doktorka Bernadka Dubicka, predsedníčka fakulty Royal College of Psychiatrists.

Ostro sledované ja
Výskumy lekárky Praveethy Patalay zistili, že v rokoch 2009 až 2014 došlo k výraznému nárastu emočných problémov u dievčat vo veku 11 až 13 rokov. Stále početnejšie dôkazy o takmer chronicky nízkom sebavedomí medzi dievčatami sa ale netýkajú len Veľkej Británie. Ide o nešťastný trend v mnohých ďalších krajinách. Najmä dievčatá vo veku 11, 12 a 13 rokov vykazujú „rodovo špecifickú zraniteľnosť,“ ktorá začína spolu so začiatkom puberty. Obavy a úzkosti spojené s témami ako hmotnosť, vlastný vzhľad, móda a popularita vo vlastnom spoločenskom okruhu sú u nich oveľa bežnejšie a začínajú sa najviac prejavovať pri ich nástupe na strednú školu.

Rany na duši
Nespokojnosť s vlastným telom je vidieť len u asi desiatich percent dievčat na základných školách, ale toto číslo sa exponenciálne zväčšuje s každým ďalším rokom. Počas tohto obdobia majú dievčatá tendenciu objektivizovať seba a svoje telo, zažívajú tiež oveľa viac skúseností s podpichovaním, s vtipmi na svoju hmotnosť a vzhľad všeobecne. Pociťujú tiež väčší tlak priateľov a rodiny.

Výskumy naznačujú, že dievčatá často začínajú internalizovať (vnútorne osvojovať) úzkosti spojené s ich vzhľadom už od svojich jedenástich rokov. Tieto úzkosti sa môžu neskôr prejaviť ako problémy duševného zdravia. Asi polovica pätnásťročných dievčat v Anglicku a Škótsku a štvrtina chlapcov rovnakého veku si myslí, že „sú príliš tuční“, zistila Svetová zdravotnícka organizácia v minulom roku. Pre Slovensko sú čísla zrejme veľmi podobné.

Životy tých druhých
„Mnoho dospievajúcich dievčat, s ktorými pracujeme, nám hovorí, že musia čeliť množstvu rôznych tlakov. Najmä na sociálnych médiách vzniká veľmi kompetitívne prostredie, v ktorom dievčatá hľadajú uistenie a chválu vo forme lajkov a ďalších interakcií. Zároveň sú neustále konfrontované s obrazmi „dokonalých“ tiel alebo „dokonalých“ životov. Je pre nich teda ťažké neporovnávať sa s ostatnými,“ hovorí Sarah Brennanová, výkonná riaditeľka organizácie Young Minds.

„Dievčatá majú tendenciu ťažkosti hromadiť značne viac než chlapci, či obávať sa o veci, ktoré sa ich týkajú – priateľstvo, ich vzhľad a spoločenský status. Dohromady tieto faktory privolávajú problémy s depresiami a vysvetľujú tak ich vysoký výskyt u 14-ročných, teda len o pár rokov neskôr,“ dodala k celej veci Dr. Dubicka.

Stratégia? Lepšie prevencia. Ale kedy?
Zároveň dodáva, že ako britské verejné zdravotníctvo NHS, tak súkromné zariadenia v Británii sú na vzniknutú situáciu veľmi nepripravené. Nedostatok psychiatrických zariadení aj špecialistov zásadne obmedzuje ako možnosti pomôcť už hospitalizovaným pacientom, tak aj zdroje pre dôsledné vedenie preventívnych kampaní.

Cyril Höschl a Petr Winkler, experti na problematiku prevencie samovrážd opisujú efektívny prístup k veci takto: „Dôraz by sa mal klásť na prevenciu samovrážd prostredníctvom obmedzovania prístupu k prostriedkom na vykonanie samovraždy, liečby depresie farmakoterapiou a psychoterapiou, zabezpečenie nadväznosti starostlivosti a prostredníctvom ďalších preventívnych programov.“

Na Slovensku, kde je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie samovražda rovnako ako na celom svete najčastejšou príčinou úmrtia tínedžeriek vo veku 15-19 rokov, však stále chýba národná stratégia boja s týmto fenoménom. Vzniknutú situácii zatiaľ bez výsledkov riešia vedci Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Ďalšie informácie a články na tému zdravia, psychických a ďalších chorôb a ich liečby nájdete na www.patalie.sk